29. 11. 2011
Žijeme v čase pripomínajúcom začínajúcu víchricu. Víchor sa dvíha a my tušíme, že čoskoro môže prísť búrka, ktorá je schopná zmeniť spoločenské vzťahy a vstúpiť negatívne do takmer každého ľudského osudu. Kríza, ktorá je pred nami je predovšetkým krízou morálky. Vznikla z pažravosti, ktorá požiera ľudského ducha, z obrovského egoizmu a totálnej ignorancie potreby rovnováhy, bez ktorej skrachuje každá spoločnosť. V čase, keď píšem týchto pár riadkov je kríza v Grécku a v Taliansku. Teda v Aténach a v Ríme. Aká neuveriteľná paralela! Vo dvoch kolískach európskej kultúry a civilizácie. Akoby sme sa retrográdne vracali k ich zániku. Ale dosť defetizmu, s ktorým nás s takou radosťou denne kŕmi mienkotvorná tlač. Skúsme uveriť, že táto kríza nafúknutého rastu čoskoro skončí a skončí o to rýchlejšie, o čo viac začneme veriť v silu hodnôt. Pretože v podpalubí tejto krízy je rezignácia a priam cynický postoj k hodnotám: minulosti, súčasnosti, k hodnotám viery, k trascendentnu, k hodnotám krásy, ušľachtilosti ducha, rytierstvu, cti a váhe ľudského slova. Tieto hodnoty zmizli ako v prepadlisku v pažravom kšeftárstve, v lacnom blahobyte plnom čínskeho tovaru, v bláznivej filozofii hmotného rastu, teda v akomsi bezhlavom behu na okraj priepasti. Krištáľové krídlo v týchto súvislostiach pôsobí ako oáza, na ktorej nachádzame to, k čomu sa musíme vrátiť a čo nás aj do istej miery môže zachrániť, a to je návrat k hodnotám, ktoré by sme mali ctiť, lebo bez nich by sme boli len barbarskou civilizáciou, ku ktorej, mimochodom niekedy už ani nemáme tak ďaleko. Veď zlaté teľa mamonu si dnes porcuje zopár megazbohatlíkov, parafrázujúc vizionára sociálnej rovnosti Marxa, zlodeji celého sveta namiesto proletariátu sa spojili, nerovnosť prekročila mieru únosnosti. Napriek tomu a možno práve preto vyniká posolstvo Krištáľového krídla: je v ňom šťastne skĺbený kus krásneho sna a zároveň aj objektívnej reality, je to nevirtuálne a nezmanipulované ocenenie ľudí hodnotných a hodnôt, ktoré vytvorili. S krídlami sa dá letieť, ale oveľa rozumnejšie je s nimi žiť na zemi. Najmä v čase pravdepodobnej víchrice. Nestrácať hlavu a vrátiť sa k starozákonným pravdám a pravdám našich predkov. Poznať cenu niečoho skutočne cenného a rozoznať hodnoty, ktoré nepodliehajú inflácii.
Kamil Peteraj
